§ 1
(1) Tieto pravidlá pomáhajú ľuďom využívať ich práva. Chránia hlavne človeka a jeho majetok.
§ 2
(1) Práva a povinnosti vznikajú zo zmlúv alebo z iných činov, ktoré určuje zákon.
§ 3
(1) Svoje práva nesmiete využívať tak, aby ste bez dôvodu škodili iným. Musíte konať čestne a slušne.
§ 4 – Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý
Ak niekto poruší vaše právo, žiadajte pomoc u štátu. Zvyčajne o tom rozhoduje súd.
§ 5 – Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec
Ak niekto naruší váš pokoj, môžete ísť na obec. Obec môže zásah zakázať alebo kázať vrátiť pôvodný stav. Stále však môžete ísť aj na súd.
§ 6 – Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený,
Ak vám hrozí útok na vaše práva, môžete ho sami primerane zastaviť.
§ 7
(1) Právo mať povinnosti vzniká narodením. Má ho aj nenarodené dieťa, ak sa narodí živé.
§ 8
(1) Právo samostatne podpisovať zmluvy získate v plnom rozsahu až dospelosťou.
§ 9 – Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané
Deti môžu robiť len také činy, ktoré sú primerané ich veku a rozumu.
§ 10
(1) Ak má niekto trvalú duševnú poruchu a nevie robiť právne činy, súd mu toto právo vezme.
§ 11 – Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
Každý má právo na ochranu svojej osoby. Patrí sem život, zdravie, česť, súkromie a meno.
§ 12
(1) Vaše listy, fotky a nahrávky sa smú použiť len s vaším súhlasom.
§ 13
(1) Môžete žiadať, aby niekto prestal útočiť na vašu osobu. Máte právo na nápravu a odškodné.
§ 15 – Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi
Po smrti človeka môžu jeho česť brániť manžel a deti. Ak ich niet, tak rodičia.
§ 16 – Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za
Kto útokom na človeka spôsobí škodu, musí ju nahradiť podľa tohto zákona.
§ 18
(1) Práva a povinnosti majú aj firmy a organizácie.
§ 19
(1) Na založenie firmy treba písomnú zmluvu alebo listinu. Iné zákony môžu určiť inak.
§ 19a
(1) Práva firmy môže obmedziť iba zákon.
§ 19b
(1) Každá firma musí mať svoj názov určený už pri vzniku.
§ 19c
Sídlo firmy musí byť jasne určené pri jej vzniku.
§ 20
(1) Za firmu konajú ľudia, ktorých určuje zmluva alebo zákon. Voláme ich štatutárne orgány.
§ 20a
(1) Firma zaniká dohodou, uplynutím času alebo splnením cieľa.
§ 20f – Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické osoby vytvárať
Firmy môžu vytvárať združenia na ochranu svojich záujmov.
§ 20g – Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi
Na vznik združenia treba písomnú zmluvu alebo zápisnicu zo schôdze. Musia byť určené stanovy a ľudia, ktorí za združenie konajú.
§ 20h
(1) Stanovy určia názov, sídlo a cieľ združenia. Určia aj pravidlá pre majetok a členov. Členovia môžu platiť príspevky.
§ 20i
(1) Združenie ručí za svoje dlhy celým svojím majetkom.
§ 20j
(1) Pred zánikom združenia sa musí majetok vyrovnať. To neplatí, ak majetok preberá nástupca.
§ 21
Ak v zmluvách vystupuje štát, berie sa ako firma.
§ 22
(1) Zástupca koná za inú osobu. Práva a dlhy z tohto konania vznikajú priamo zastúpenej osobe.
§ 23 – Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie)
Zastupovať možno podľa zákona, podľa rozhodnutia štátu alebo podľa splnomocnenia.
§ 24 – Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym
Zástupca má konať osobne. Iného zástupcu si môže určiť len ak to dovoľuje zákon alebo dohoda.
§ 26
Za ľudí, ktorí nemôžu sami konať, konajú ich zákonní zástupcovia.
§ 27
(1) Kto zastupuje dieťa, určuje Zákon o rodine.
§ 28 – Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a
Ak zástupca spravuje majetok a nejde o bežnú vec, musí to schváliť súd.
§ 29 – Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné
Súd môže určiť opatrovníka človeku, ktorého pobyt nie je známy. Urobí tak pre ochranu jeho záujmov.
§ 30 – Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu
Súd určí osobitného zástupcu, ak hrozí spor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným.
§ 31
(1) Pri zmluve sa môžete dať zastúpiť inou osobou. Musíte jej dať splnomocnenie, kde určíte rozsah jej práv.
§ 32
(1) Ak nepoviete, že konáte za iného, platí, že konáte za seba.
§ 33
(1) Ak zástupca prekročí svoje práva, ste viazaný len ak to schválite. Ak mlčíte po tom, čo ste sa to dozvedeli, platí, že súhlasíte.
§ 33a
(1) Zástupca môže určiť ďalšieho zástupcu len ak mu to dovoľuje splnomocnenie.
§ 33b
(1) Splnomocnenie zanikne splnením úlohy, na ktorú bolo dané.
§ 34 – Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
Právny čin je prejav vôle. Smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv.
§ 35
(1) Vôľu možno prejaviť konaním alebo aj nekonaním. Musí byť jasné, čo chcete vyjadriť.
§ 36
(1) Práva a dlhy môžu závisieť od splnenia podmienky. Na nemožnú podmienku sa neprihliada.
§ 37
(1) Právny čin musí byť urobený slobodne, vážne a jasne. Inak neplatí.
§ 38
(1) Čin je neplatný, ak ho urobí osoba, ktorá na to nemá právo.
§ 39 – Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
Čin je neplatný, ak odporuje zákonu alebo dobrým mravom.
§ 39a – Úžera
Zmluva je neplatná, ak niekto využije tieseň alebo neskúsenosť iného človeka. Neplatí to, ak za málo práce žiada príliš veľa peňazí.
§ 40
(1) Čin je neplatný, ak nemá formu, ktorú žiada zákon alebo dohoda.
§ 40a
V určitých prípadoch je čin platný, kým sa poškodený neozve. Neplatnosti sa nemôže domáhať ten, kto ju sám spôsobil.
§ 41 – Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
Ak je neplatná len časť zmluvy, zvyšok zostáva v platnosti. To platí, ak sa časti dajú oddeliť.
§ 41a
(1) Ak je jeden čin neplatný, ale spĺňa podmienky iného činu, platí tento iný čin.
§ 42 – Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení
Kto spôsobí neplatnosť zmluvy, ručí za vzniknutú škodu.
§ 42a
(1) Veriteľ môže žiadať, aby súd zrušil činy dlžníka, ktoré mu bránia dostať jeho peniaze.
§ 42b
(1) Právo odporovať činom dlžníka sa uplatňuje žalobou na súde.
§ 43 – Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
Ľudia musia dbať na to, aby v zmluvách neboli spory.
§ 43a
(1) Návrh na zmluvu musí byť jasný. Musí z neho vyplývať vôľa byť ním viazaný.
§ 43b
(1) Návrh zaniká, ak uplynie lehota na jeho prijatie.
§ 43c
(1) Súhlas s návrhom je jeho prijatie. Musí byť urobený včas.
§ 44
(1) Zmluva je uzavretá, keď súhlas s návrhom nadobudne účinnosť. Mlčanie neznamená súhlas.
§ 45
(1) Prejav vôle platí voči osobe, ktorej prišiel do rúk.
§ 46
(1) Zmluvy o domoch a pozemkoch musia byť vždy napísané na papieri.
§ 47
(1) Ak o zmluve rozhoduje úrad, zmluva platí až po jeho rozhodnutí.
§ 47a – Účinnosť povinne zverejňovaných zmlúv
(1) Zmluva, ktorú treba zverejniť, platí deň po jej zverejnení.
§ 48
(1) Od zmluvy možno odstúpiť len ak to dovoľuje zákon alebo dohoda.
§ 49 – Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo
Ak niekto uzavrie zmluvu v núdzi a za zlých podmienok, môže od nej odstúpiť.
§ 49a – Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,
Zmluva neplatí, ak vznikla v omyle o dôležitej veci, ktorý spôsobila druhá strana. Omyl v pocitoch nie je dôvod na neplatnosť.
§ 50
(1) Zmluva sa dá uzavrieť aj v prospech tretej osoby.
§ 50a
(1) Ľudia sa môžu písomne zaviazať, že v budúcnosti uzavrú zmluvu.
§ 50b – Ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa účastníci dohodli, že obsah zmluvy
Platí to aj vtedy, ak sa dohodli, že obsah zmluvy ešte doplnia.
§ 51 – Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
Ľudia môžu uzavrieť aj zmluvu, ktorú zákon presne nepopisuje. Nesmie však odporovať zákonu.
§ 52
(1) Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva medzi firmou a bežným človekom.
§ 52a
(1) Viaceré zmluvy v jednom dokumente sa posudzujú každá zvlášť.
§ 53
(1) Tieto zmluvy nesmú obsahovať podmienky, ktoré sú pre bežného človeka veľmi nevýhodné.
§ 53a
(1) Ak súd povie, že podmienka v zmluve je neplatná, firma ju nesmie viac používať.
§ 53b
(1) Pri pôžičkách pre ľudí nesmú byť pokuty za omeškanie príliš vysoké.
§ 53c – Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším
V zmluve nesmú byť dôležité veci napísané menším písmom ako zvyšok textu. Písmo musí byť čitateľné. Inak je zmluva neplatná.
§ 53d – Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako
Zmluva je neplatná, ak obsahuje zlú podmienku a vznikla klamstvom alebo úžerou.
§ 53e – Ak sa obchodník v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bezdôvodne obohatil, premlčacia
Ak sa firma na úkor človeka obohatila, lehota na vrátenie peňazí trvá tri roky.
§ 54
(1) Zmluvy sa nesmú líšiť od zákona v neprospech bežného človeka. Človek sa nemôže vopred vzdať svojich práv.
§ 54a – Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť;
Starý dlh zo zmluvy s firmou nemožno vymáhať. Zmeniť ho možno len ak o tom dlžník vie.
§ 100
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevyužije v čase určenom zákonom. Súd na to pozrie len ak to povie dlžník.
§ 101 – Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
Bežná lehota na uplatnenie práva sú tri roky. Plynie odo dňa, keď sa právo dalo uplatniť.
§ 102 – Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína
Pri právach, ktoré treba najprv žiadať u iného, začne čas plynúť dňom žiadosti.
§ 103 – Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
Pri splátkach plynie čas pre každú splátku zvlášť odo dňa jej splatnosti.
§ 104 – Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
Pri peniazoch z poistky začne čas plynúť rok po poistnej udalosti.
§ 105
Pri dedičstve plynie čas od dňa, keď sa skončilo dedičské konanie.
§ 106
(1) Právo na náhradu škody zaniká po dvoch rokoch od zistenia škody a vinníka.
§ 107
(1) Právo na vrátenie neoprávnených peňazí zaniká po dvoch rokoch od ich zistenia.
§ 108 – Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave
Práva z dopravy zanikajú po jednom roku. Neplatí to pre škody na zdraví ľudí.
§ 109
Právo prechodu cez cudzí pozemok zaniká, ak sa nevyužíva desať rokov.
§ 110
(1) Právo uznané súdom zaniká po desiatich rokoch. To isté platí, ak dlžník dlh písomne uznal.
§ 111
Zmena majiteľa dlhu nemá vplyv na plynutie času.
§ 112 – Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
Ak veriteľ podá žalobu na súd, lehota počas trvania súdu neplynie.
§ 113 – Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto
Pri deťoch bez zástupcu čas nezačne plynúť, kým im ho súd neurčí.
§ 114 – Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými
Medzi manželmi alebo medzi rodičmi a deťmi čas počas vzťahu neplynie.
§ 115 – Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady
Domácnosť tvoria ľudia, ktorí spolu trvale žijú a spolu platia výdavky.
§ 116 – Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
Blízka osoba je príbuzný, súrodenec a manžel. Sú to aj iní ľudia, ktorých stratu by ste cítili ako vlastnú.
§ 117 – Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade
Stupeň príbuzenstva sa počíta podľa počtu pôrodov medzi dvoma ľuďmi.
§ 118
(1) Predmetom vzťahov sú veci, zvieratá a majetkové hodnoty.
§ 119
(1) Veci delíme na hnuteľné a nehnuteľné.
§ 119a
(1) Vec s digitálnym prvkom je vec, ktorá potrebuje softvér na to, aby fungovala.
§ 120
(1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej patrí a nedá sa bez škody oddeliť.
§ 121
(1) Príslušenstvo sú veci, ktoré patria k hlavnej veci a majú sa s ňou trvale užívať.
§ 122
(1) Lehota v dňoch začína plynúť dňom po rozhodujúcej udalosti. Pol mesiaca je 15 dní.
§ 123 – Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
Vlastník môže vec držať, užívať a narábať s ňou podľa zákona.
§ 124 – Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
Všetci vlastníci majú rovnaké práva a rovnakú ochranu pred zákonom.
§ 125
(1) O bytoch a nebytových priestoroch hovorí osobitný zákon.
§ 126
(1) Vlastník sa môže brániť proti každému, kto mu vec berie alebo ho ruší.
§ 127
(1) Vlastník nesmie nad mieru obťažovať susedov hlukom, prachom, pachom alebo svetlom. Nesmie ohroziť susedov dom a musí brániť vnikaniu zvierat na cudzí pozemok.
§ 128
(1) V stave núdze musí vlastník strpieť použitie svojej veci za náhradu. Musí to byť len na nevyhnutný čas.
§ 129
(1) Držiteľ je ten, kto s vecou narába ako so svojou vlastnou.
§ 130
(1) Ak si držiteľ myslí, že mu vec patrí, je oprávnený. Pri pochybnostiach sa verí držiteľovi.
§ 131
(1) Neoprávnený držiteľ musí vec vrátiť aj so ziskom a nahradiť škodu. Môže žiadať len náklady na údržbu.
§ 132
(1) Vlastníctvo možno získať kúpou, darom, dedením alebo rozhodnutím úradu.
§ 133
(1) Pri bežných veciach sa vlastníctvo nadobúda ich prevzatím, ak zmluva neurčí inak.
§ 134 – Vydržanie
(1) Ak vec držíte v dobrej viere tri roky, stáva sa vašou. Pri domoch a pozemkoch je táto lehota desať rokov.
§ 135
(1) Nájdenú vec musíte vrátiť majiteľovi. Ak ho nepoznáte, dajte ju úradu. Ak sa majiteľ do roka neprihlási, vec prepadne štátu.
§ 135a
Majiteľovi patria aj plody a prírastky jeho veci.
§ 135b
(1) Kto v dobrej viere vyrobí z cudzej veci novú, ten ju vlastní, ak je jeho podiel práce väčší. Musí však uhradiť cenu materiálu.
§ 135c
(1) Ak niekto postaví dom na cudzom pozemku, súd môže nariadiť jeho odstránenie na náklady staviteľa.
§ 136
(1) Jednu vec môže vlastniť viac ľudí naraz.
§ 137
(1) Podiel určuje, akú časť práv a povinností má každý spoluvlastník.
§ 139
(1) O spoločnej veci rozhodujú všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
§ 140 – Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
Spoluvlastníci majú predkupné právo. To neplatí len pri prevode na blízku osobu.
§ 141
(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na zrušení podielov. Pri nehnuteľnosti musí byť dohoda písomná.
§ 142
(1) Ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Súd môže vec rozdeliť, prikázať jednému za náhradu alebo ju nechať predať.
§ 143 – V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva
Všetko, čo manželia nadobudnú počas manželstva, je spoločné. Neplatí to pre dary, dedičstvo a osobné veci.
§ 143a
(1) Manželia si môžu spoločný majetok dohodou rozšíriť alebo zúžiť.
§ 144 – Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú
Veci v spoločnom vlastníctve užívajú obaja manželia spolu. Spolu platia aj náklady na údržbu.
§ 145
(1) Bežné veci môže vybaviť jeden z manželov. Pri dôležitých veciach treba súhlas oboch. Inak je úkon neplatný.
§ 146
(1) Pri nezhode o spoločnom majetku rozhodne na návrh jedného z nich súd.
§ 147
(1) Dlh jedného z manželov možno počas manželstva zaplatiť aj zo spoločného majetku.
§ 148
(1) Keď zanikne manželstvo, zanikne aj spoločné vlastníctvo manželov.
§ 148a
(1) Podnikateľ potrebuje súhlas manžela len pri začatí podnikania. Na ďalšie kroky už súhlas nepotrebuje.
§ 149
(1) Po zániku spoločného vlastníctva sa manželia musia majetkovo vyrovnať.
§ 149a
Dohody manželov o nehnuteľnostiach musia byť písomné a zapísané v katastri.
§ 150 – Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
Podiely oboch manželov sú rovnaké. Pri delení sa hľadí na potreby detí a na to, kto sa viac staral o rodinu a dom.
§ 151 – Ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže sa obnoviť len
Ak spoločné vlastníctvo zaniklo počas manželstva, obnoviť ho môže len súd.
§ 151a – Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
Zástava slúži na zabezpečenie dlhu. Ak dlh nesplatíte včas, veriteľ môže predať zastavenú vec.
§ 151b
(1) Zástava vzniká písomnou zmluvou, dedením alebo rozhodnutím súdu.
§ 151c
(1) Zástavou možno zabezpečiť peniaze aj iné hodnoty, ktorých cena sa dá určiť.
§ 151d
(1) Zastaviť možno vec, právo, byt alebo aj celú firmu.
§ 151e
(1) Zástava musí byť zapísaná v notárskom registri záložných práv.
§ 151f
(1) Zástava celého podniku sa musí zapísať do registra. Niektoré časti vyžadujú aj osobitný zápis.
§ 151g
(1) Žiadosť o zápis podáva majiteľ veci alebo veriteľ. Ak rozhodol súd, zápis sa vykoná podľa rozhodnutia.
§ 151h
(1) Ak vec predáte, zástava na nej ostáva aj pre nového majiteľa.
§ 151i
(1) Majiteľ môže zastavenú vec bežne užívať. Nesmie ju však ničiť ani znižovať jej cenu.
§ 151j
(1) Ak dlh nesplatíte, veriteľ môže začať zástavu predávať spôsobom, ktorý si dohodli.
§ 151k
(1) Ak je na veci viac zástav, poradie sa určí podľa dňa ich zápisu v registri.
§ 151l
(1) Veriteľ musí majiteľovi a dlžníkovi písomne oznámiť, že začína predaj zástavy.
§ 151m
(1) Zástava na účet v banke vzniká uzavretím zmluvy. Netreba na to písomnú formu.
§ 151m – a
(1) Zástava na účet v banke vzniká uzavretím zmluvy. Netreba na to písomnú formu.
§ 151m – b
(1) Zástava na účet v banke vzniká uzavretím zmluvy. Netreba na to písomnú formu.
§ 151m – c
(1) Zástava na účet v banke vzniká uzavretím zmluvy. Netreba na to písomnú formu.
§ 151m – d
(1) Zástava na účet v banke vzniká uzavretím zmluvy. Netreba na to písomnú formu.
§ 151m – e
(1) Zástava na účet v banke vzniká uzavretím zmluvy. Netreba na to písomnú formu.
§ 151n
(1) Vecné bremená obmedzujú majiteľa domu či pozemku v prospech inej osoby. Musí niečo strpieť alebo konať.
§ 151o
(1) Bremená vznikajú písomnou zmluvou, závetom alebo zákonom. Musia byť zapísané v katastri.
§ 151p
(1) Bremeno zaniká rozhodnutím úradu alebo zo zákona. Na zánik zmluvou treba zápis v katastri.
§ 151s
(1) Ak vám niekto dlhuje peniaze, môžete si nechať jeho vec, ktorú máte u seba. Nesmie to byť vec získaná násilím.
§ 151t – Ohľadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákladov s tým spojených má ten, kto vec
O zadržanú vec sa musíte starať a máte nárok na náhradu nákladov.
§ 151u – Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné
Pri exekúcii má veriteľ so zadržanou vecou prednosť pred ostatnými.
§ 151v – Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej
Zádržné právo zanikne, keď dlžník zaplatí alebo dá inú záruku.
§ 415 – Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
Každý sa musí správať tak, aby nespôsobil škodu na zdraví, majetku alebo prírode.
§ 417
(1) Ak vám hrozí škoda, musíte zakročiť primeraným spôsobom na jej odvrátenie.
§ 418
(1) Kto odvracia priame nebezpečenstvo, ktoré nespôsobil, neručí za škodu, ak konal primerane.
§ 419 – Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na
Kto odvracal škodu, má právo na náhradu nákladov od toho, v koho záujme konal.
§ 420
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením povinnosti.
§ 420a
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí svojou prevádzkou alebo činnosťou.
§ 421 – Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za
Kto prevzal vec na opravu alebo predaj, zodpovedá za jej stratu alebo zničenie.
§ 421a
(1) Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú chybou prístroja, ktorý použil pri práci.
§ 422
(1) Dieťa alebo chorá osoba ručí za škodu, len ak vedela posúdiť svoje konanie. Spolu s nimi ručí ten, kto mal na nich dohliadať.
§ 423 – Kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie
Kto sa sám opije alebo omámi tak, že nevie čo robí, zodpovedá za spôsobenú škodu.
§ 424
Za škodu ručí aj ten, kto ju spôsobil úmyselne a neslušne.
§ 427
(1) Dopravca zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla alebo vlaku.
§ 428 – Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami,
Dopravca sa nemôže zbaviť viny, ak škodu spôsobila chyba stroja. Inak sa zbaví viny, ak dokáže, že škode nešlo nijako zabrániť.
§ 429 – Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú
Dopravca ručí za škodu na zdraví aj za stratu vecí počas nehody.
§ 430
(1) Ak niekto auto
§ 431 – Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie
Tieto osoby si škodu delia medzi sebou. Každý z nich ručí podľa toho, ako veľmi škodu zavinil.
§ 432 – Za škodu vyvolanú povahou zvlášť nebezpečnej prevádzky zodpovedá prevádzateľ rovnako
ako ten, kto auto vlastní alebo ho má na starosti.
§ 433
(1) Majiteľ ručí za škodu na veciach hostí. Neručí iba vtedy, ak by k škode došlo aj tak. Za prinesené veci sa rátajú tie v izbe. Sú to aj veci v mieste na ich odklad. Patria sem aj veci, ktoré ste dali ľuďom, čo tam robia.
§ 434
(1) Za šperky, peniaze a drahé veci sa ručí len do určitej sumy. Túto sumu určuje predpis. Ak však škodu spravia ľudia z prevádzky, musia ju zaplatiť celú. Vtedy neplatí žiadny limit.
§ 435 – Rovnako ako prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedajú i prevádzatelia
Týka sa to garáží a iných podobných firiem. Ide o vozidlá, ktoré tam stoja. Platí to aj pre ich výbavu.
§ 436 – Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo
Váš nárok zanikne, ak ho nežiadate do 15 dní. Táto lehota plynie odo dňa, kedy ste o škode vedeli.
§ 437 – Za škodu spôsobenú na veciach odložených v dopravných prostriedkoch hromadnej dopravy
Za škodu sa platí len podľa pravidiel o náhrade za ich prevádzku. Tieto pravidlá sú v bodoch 427 až 431.
§ 438
(1) Ak škodu spôsobí viac ľudí, ručia za ňu všetci spolu. Ten, komu vznikla škoda, môže chcieť celú sumu od hocikoho z nich.
§ 439 – Kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti
na tom, že vznikla škoda.
§ 440
Ak niekto zaplatí za škodu, ktorú zavinil niekto iný, môže od neho pýtať peniaze späť.
§ 441 – Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda
- Ak za to môže iba on sám, musí si to aj sám vyriešiť.
§ 442
(1) Musí sa zaplatiť vaša reálna strata. Zaplatiť treba aj to, čo ste mohli zarobiť.
§ 442a
(1) Ak niekto poruší vaše práva k dielam, musí vás odškodniť. Peniaze dostanete vtedy, ak iná náprava nestačí. Inou nápravou je najmä ospravedlnenie. Patrí sem aj oznam o rozsudku. Ten platí ten, kto vaše práva porušil. Ak tieto kroky nie sú dosť, dostanete peniaze.
§ 443
Výška škody na veci sa určí podľa jej ceny v čase, keď sa stala škoda.
§ 444 – Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
uplatnenie v bežnom živote.
§ 445 – Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom;
erného... NO, 4 syllables.
"Výpočet vychádza z priemerných peňazí..." NO.
Let's go with:
Počíta sa s priemerným zárobkom, ktorý mal človek pred nehodou.
Wait, original: "pritom sa vychádza z..."
"Suma sa určí z priemerného zárobku, ktorý mal človek pred nehodou."
Syllables: Su-ma (2), sa (1), ur-čí (2), z (1), prie-mer-né-ho (4).
I'll try to keep it 3.
"Počíta sa s priemerným zárobkom, ktorý mal človek pred nehodou."
This works perfectly.
Wait, the original is a phrase.
Maybe:
- Počíta sa s priemerným zárobkom, ktorý mal človek pred nehodou.
I will just write the sentence.
*Self-correction:*
Actually, looking at the instruction "Zachovaj štruktúru (číslovanie, odseky)".
If there's no numbering, I won't add any. I'll just provide the text.
Check: "dosahoval" vs "mal".
"mal" is 1 syllable. "dosahoval" is 4. "zarábal" is 3.
"Počíta
§ 446 – Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným
1. Dôchodok sa určí ako rozdiel dvoch súm.
2. Prvá suma je priemerný plat, ktorý mal človek predtým.
3. Druhá suma sú dávky, ktoré už berie za chorobu alebo úraz.
4. Tento zvyšok je suma, ktorú človek dostáva.
§ 447 – Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite
Škoda sa platí ako pravidelná suma peňazí. Jej výšku určíte takto:
1. Zistite svoj priemerný plat pred úrazom.
2. Spočítajte svoj nový plat a invalidný dôchodok.
3. Od platu pred úrazom odčítajte túto novú sumu.
4. Výsledok je suma, ktorú vám vyplatia.
§ 447a – Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku,
1. Ide o rozdiel medzi dvoma sumami.
2. Prvá suma je dôchodok, na ktorý má zranený človek právo.
3. Druhá suma je dôchodok, ktorý by mal, ak by sa rátal inak.
4. Pri druhom výpočte sa k platu pridá aj náhrada za stratu mzdy.
5. Túto náhradu dostal človek po skončení PN.
6. Musel ju brať v čase, za ktorý sa mu rátal dôchodok.
§ 447b – Ak o to požiada poškodený a je na to dôležitý dôvod, prizná súd namiesto peňažného
Peniaze, ktoré vám dajú naraz ako náhradu k dôchodku.
§ 448 – Pri usmrtení uhrádza ten, kto spôsobil škodu, formou peňažného dôchodku náklady na
1. Peniaze na život dostanú tí, ktorých musel zomretý v deň smrti živiť.
2. Tento príspevok sa určí ako rozdiel dvoch súm.
3. Prvá suma je to, čo by rodina dostala, ak by človek stále žil.
4. Od nej sa uberú dávky, ktoré štát platí rodine pre tú istú smrť.
§ 449
(1) Pri zranení vám preplatia aj všetky nutné výdavky na liečbu.
§ 449a
1. Peniaze za škodu na zdraví, ktoré majú prísť neskôr, možno dostať naraz.
2. Obe strany o tom musia spísať písomnú dohodu.
3. Táto dohoda musí potvrdiť, že je tým všetko úplne splatené.
4. Podpísať ju musí ten, kto peniaze dostane, aj ten, kto ich má dať.
§ 450 – Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom
Súd skúma hlavne to, ako sa škoda stala. Hľadí na život a majetok toho, kto ju spravil. Všíma si aj stav toho, komu sa škoda stala.
Znížiť sumu nemožno, ak bola škoda spravená naschvál.
§ 451
(1) Ak niekto získa niečo od iného bez práva, musí mu to vrátiť.
§ 454
1. Zisk má aj ten človek, za ktorého niekto iný splnil jeho dlh.
2. Túto úlohu mal pritom podľa zákona splniť on sám.
§ 455
(1) Ak niekto dostal platbu za starý dlh, môže si ju nechať.
Platí to aj vtedy, ak je dlh už premlčaný.
Platí to aj pri dlhu, kde chýba správna forma.
Takýto zisk nie je braný ako zisk bez dôvodu.
§ 456 – Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho,
Ak sa nedá zistiť, kto o majetok prišiel, musí sa dať štátu.
§ 457 – Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
Ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená:
1. Každá strana musí vrátiť tej druhej všetko, čo od nej podľa tejto zmluvy dostala.
§ 458
(1) Musíte vrátiť všetko, čo ste získali bez práva. Ak sa to nedá vrátiť, najmä ak išlo o prácu, musíte zaplatiť v peniazoch.
§ 458a – Ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné
Ak niekto získa majetok iným spôsobom, musí vrátiť peniaze. Táto suma sa určí podľa pravidiel v paragrafe 442a odsek 2.
§ 459 – Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže
1. Súd môže určiť, že dlh splatíte z vecí, ktoré ste získali bez práva. Platí to aj pre veci, ktoré vám inak úrad nesmie vziať.
2. Kým dlh celkom nesplatíte, nesmiete s týmito vecami nič robiť. Nesmiete ich predať ani nikomu dať.
§ 460
Dedičstvo získate presne vo chvíli, keď majiteľ zomrie.
§ 461
(1) Majetok sa dedí podľa zákona alebo podľa závetu. Môže sa dediť aj oboma spôsobmi naraz.
§ 462
Ak dedičstvo nezíska žiaden dedič, dostane ho štát.
§ 463
(1) Dedič môže dedičstvo odmietnuť.
Môže to povedať priamo na súde.
Alebo môže súdu poslať list.
§ 464 – Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa,
1. Lehota začne, keď vás súd poučí, že dedičstvo smiete odmietnuť. Súd vám musí vysvetliť, čo sa potom stane.
2. Ak máte vážne dôvody, súd môže tento čas predĺžiť.
§ 465 – Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo
Chce to prijať.
§ 466 – K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže
1. Dedičstvo sa nedá odmietnuť iba sčasti.
2. Takéto slová nebudú platiť.
§ 467 – Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási,
že dedičstvo prijíma.
§ 468 – Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom
1. Ak súd hľadá dediča cez oznam a ten sa včas neozve, súd ho pri delení dedičstva vynechá.
2. Jeho zástupca nemôže za neho dedičstvo prijať ani odmietnuť.
§ 469 – Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi,
1. Človek nesmie dediť, ak ublížil deťom alebo rodičom mŕtveho.
2. Nesmie dediť ani vtedy, ak konal zle proti poslednej vôli mŕtveho.
3. Dediť však môže vtedy, ak mu mŕtvy tento čin odpustil.
§ 469a
(1) Človek môže určiť, že jeho potomok nebude dediť. Môže to urobiť vtedy, ak:
a) mu potomok nedal pomoc v chorobe alebo v starobe. Musí ísť o zlý čin proti slušnosti. Pomoc mu potomok nedal ani v inej ťažkej chvíli.
§ 470
(1) Ak niečo dedíte, platíte za bežný pohreb toho, kto zomrel. Platíte aj jeho dlhy. Tieto dlhy platíte len do sumy majetku, ktorý ste zdedili.
§ 471
(1) Ak sú dlhy v dedičstve vyššie ako majetok, dedičia sa môžu dohodnúť s tými, komu dlžia. Majetok im dajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli. Musí byť podľa zákona a slušná.
§ 472
(1) Ak štát dostane majetok po mŕtvom, musí platiť jeho dlhy. Tiež musí zaplatiť bežnú cenu za pohreb. Robí to tak isto ako bežný dedič.
§ 473
(1) V prvej skupine dedia deti a manžel toho, kto zomrel. Každý z nich dostane rovnaký diel.
§ 474
(1) Ak po tom, kto zomrel, nededia deti, dedí druhá skupina.
V nej dedí manžel a rodičia zomretého.
Dediť môžu aj ľudia, ktorí s ním spolu bývali.
Museli s ním žiť aspoň rok pred jeho smrťou.
Títo ľudia sa starali o dom alebo od neho brali peniaze na život.
§ 475
(1) Ak nededí manžel ani rodičia, dedí tretia skupina. Každý dostane rovnaký diel. Dedia bratia a sestry toho, kto zomrel. Dedia aj ľudia, ktorí s ním žili v jednom dome aspoň rok pred smrťou. Títo ľudia sa starali o dom alebo ich zomretý živil.
§ 475a – Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia
...človeka, ktorý zomrel. Ak majetok nezíska nikto z nich, dostanú ho ich deti. Každé dieťa dostane rovnakú časť.
§ 476
(1) Ten, kto zanechá majetok, môže napísať závet sám rukou. Môže ho spísať aj na stroji, ak má svedkov. Posledná cesta je spísať ho u notára.
§ 476a
Závet, ktorý si píšete sami, musí byť písaný vašou rukou.
Musíte ho aj sami podpísať.
Inak tento závet nebude platiť.
§ 476b – Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred
Pred dvoma svedkami musíte jasne povedať, že tento list je váš závet. Obaja svedkovia tam musia byť v rovnaký čas. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
§ 476c
(1) Ak človek nevie písať alebo čítať, musí mať pri závete troch svedkov. Všetci tam musia byť v rovnakom čase. Listinu musí niekto nahlas prečítať. Svedkovia ju potom musia podpísať. Ten, kto závet robí, musí pred nimi potvrdiť dôležitú vec. Musí uznať, že v papieri je napísaná jeho vôľa. Svedok môže text písať aj čítať. Ten, kto ho však píše, ho nesmie sám čítať. Musia to byť dve rôzne osoby.
§ 476d
(1) Človek môže napísať závet u notára do zápisu. Iný zákon určuje, kedy treba svedkov.
§ 476e – Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť
1. Slepí ľudia.
2. Hluchí ľudia.
3. Nemí ľudia.
4. Tí, ktorí nevedia danú reč.
5. Tí, ktorí majú dediť.
§ 476f – Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu
Byť v úlohe úradníka, svedka, pisára, tlmočníka alebo toho, kto text nahlas číta.
§ 477 – V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva,
...ktoré majú dostať. Ak závet neurčí, koľko dostane každý dedič, platí, že ich diely sú rovnaké.
§ 478
Všetky podmienky v závetoch sú neplatné. Súd na ne nebude brať ohľad.
To však nemení pravidlo o rátaní darov. Ide o dary, ktoré dedič dostal už počas života.
§ 479 – Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona,
Dospelé deti musia dostať aspoň polovicu dielu, ktorý určuje zákon.
Ak im závet dáva menej, táto časť závetu nebude platiť.
To neplatí iba vtedy, ak ste tieto deti už skôr vydedili.
§ 480
(1) Starý závet zrušíte tak, že spíšete nový a platný závet. Platí to vtedy, ak sa oba nedajú použiť naraz. Závet môžete aj sami zrušiť. List o zrušení musí spĺňať rovnaké pravidlá ako závet.
§ 481
Ak je len jeden dedič, súd mu potvrdí, že majetok zdedil.
§ 482
(1) Ak dedí viac ľudí, majú sa na súde dohodnúť, ako si majetok rozdelia.
§ 483 – Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo
To sa potvrdilo.
§ 484 – Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona
1. Dedičovi sa z jeho časti odráta to, čo dostal od mŕtveho zadarmo ešte počas jeho života. Toto pravidlo neplatí pre bežné dary. Ak namiesto detí dedia vnuci, odráta sa im aj to, čo dostal ich rodič.
2. Pri dedení podľa závetu sa dary odrátajú len vtedy, ak to mŕtvy priamo prikázal. Tiež sa to urobí vtedy, ak by bol obdarovaný dedič nespravodlivo zvýhodnený voči deťom alebo vnukom mŕtveho.
§ 485
(1) Ak sa po súde o dedičstve zistí, že mal dediť niekto iný, musí sa majetok vrátiť. Ten, kto veci získal, odovzdá to, čo mu ešte ostalo. Musí to urobiť tak, aby na tom sám nezískal. Pravý dedič nesmie pre túto chybu o nič prísť.
§ 486 – Kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené,
Má rovnakú ochranu, ako keby vec získal od pravého dediča.
§ 487
Pravidlá v paragrafoch 485 a 486 platia aj vtedy, ak dedičstvo dostane štát.
§ 488 – Záväzkový právny vzťah
Záväzkový vzťah je právny vzťah dvoch strán.
V tomto vzťahu má jedna strana právo niečo dostať.
Druhá strana má povinnosť to splniť.
§ 489 – Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
získania majetku bez práva alebo z iných vecí, ktoré píše zákon.
§ 490
(1) To, ako vznikajú zmluvy o povinnostiach, riadi paragraf 43 a ďalšie. Platí to, ak zákon neskôr neurčí inak.
§ 491
(1) Záväzky vzniknú najmä zo zmlúv, ktoré zákon presne pozná. Môžu však vzniknúť aj zo zmlúv, ktoré v ňom nie sú. Tiež môžu vzniknúť zo zmlúv, ktoré majú v sebe viac druhov zmlúv.
§ 492 – Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky
Vznikajú aj z iných vecí, ktoré určuje zákon. Platí to vtedy, ak na ne nie je iné pravidlo.
§ 493 – Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje
Vzhľadom na to, že zadaný text obsahuje iba jedno slovo, tu je jeho zjednodušenie pri zachovaní právneho významu:
V inom prípade.
§ 494 – Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
Musí niečo dovoliť a ten, kto má právo, to môže žiadať.
§ 495 – Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
1. Dlh sa musí splniť.
2. Ten, komu dlhujete, musí dokázať, prečo dlh vznikol.
3. To neplatí pre cenné papiere vydané vo veľkom počte.
4. Neplatí to ani pri iných papieroch, ak tak vraví zákon.
§ 496
(1) Pri nákupe v obchode sa za dohodu o kvalite berie to, čo ste si vybrali. Tovar musí mať vlastnosti, ktoré sľúbil predajca alebo výrobca. Tieto sľuby môžu byť v reklame alebo na obale. Tovar musí byť presne taký, ako firma píše. Tovar musí slúžiť na účel, ktorý predajca uviedol.
§ 497 – Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad
Odstupné.
Ak ste už časť zmluvy splnili, nedá sa zrušiť. Platí to aj vtedy, ak ste už od druhého niečo vzali. Zmluvu nezrušíte ani vtedy, ak za to dáte peniaze.
§ 498
To, čo niekto dá pred podpisom zmluvy, sa berie ako preddavok.
§ 499
(1) Ak niekomu dáte vec za peniaze, ručíte za ňu.
V čase, keď ju dáte, musí mať sľúbené vlastnosti.
Ak ste si nič nesľúbili, musí mať bežné vlastnosti.
Musí sa dať použiť na určený cieľ.
Vec nesmie mať žiadne právne chyby.
§ 500
(1) Ak sú chyby vidieť hneď, nemáte právo na nápravu. To isté platí pre chyby v katastri. Právo na nápravu máte len vtedy, ak majiteľ sľúbil, že je vec bez chýb.
§ 501
(1) Ak má vec chyby, o ktorých vie ten, kto ju dáva, musí o nich vopred povedať tomu, kto ju prijme.
§ 502
(1) Pravidlá určuje zákon, vyhláška, zmluva alebo záruka. Tie hovoria, kedy niekto zodpovedá za chyby. Týka sa to chýb, ktoré sa objavia v určenej dobe po dodaní.
§ 503 – Ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, pretože si tretie osoby
1. Ak si niekto iný robí nárok na vec, ihneď to povedzte tomu, kto vám ju dal.
2. Ak to nepoviete, stále máte právo žiadať nápravu za chyby.
3. Ten, kto vám vec dal, však môže použiť výhrady, ktoré ste nepoužili voči tretej osobe.
§ 504 – Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol
Chyby nahláste hneď po tom, ako si vec pozriete. Nový majiteľ môže chybu nahlásiť do šiestich mesiacov. Zákon však môže určiť aj iný čas. Ak chybu včas neohlási, jeho právo zanikne.
§ 505
(1) Ak má vec chyby, na ktoré platí záruka, nahláste ich do šiestich mesiacov od zistenia. Musíte to stihnúť do konca záručnej doby. V záručnom liste však môže byť určený iný čas.
§ 506
(1) Ak na vzatej veci nájdete chybu, musíte ju u seba odložiť. Pôvodný majiteľ určí čas na jej kontrolu. Počas tohto času musíte vec chrániť.
§ 507
(1) Ak sa chyba dá opraviť, nový majiteľ môže žiadať opravu zadarmo.
Ten, kto vec dal, chybu opraví v rozumnom čase. Rozumný čas je najkratšia doba, čo mu stačí na kontrolu a opravu. Platí to aj pre výmenu veci. Berie sa ohľad na druh veci a na to, aká veľká je to chyba.
§ 508
(1) Právo pre chybu treba žiadať na súde v bežnej lehote. Táto lehota začne plynúť v deň, kedy ten, kto vec získal, vytkol chybu tomu, kto mu ju dal.
§ 509
(1) Ak má vec chybu, má nový majiteľ právo na úhradu nákladov. Peniaze mu musí dať ten, kto mu vec odovzdal. Ide o sumu, ktorú majiteľ musel minúť, keď chybu nahlásil. Patria sem aj náklady, ktoré mal pri žiadaní o nápravu.
§ 510 – Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá
Vznikla pre chybu.
§ 511
(1) Viac ľudí má niekedy splatiť jeden dlh spoločne. Určí to zákon, súd alebo ich dohoda. Vtedy si ten, komu dlžia, môže vybrať, koho chce. Od neho môže žiadať celú sumu. Ak jeden z nich dlh zaplatí, ostatní už neplatia nič.
§ 512
(1) Ak má niekto splatiť dlh viac ľuďom a dlh sa dá deliť, každý žiada len svoju časť. Ak nie je iná dohoda, ten, kto dlhuje, môže každému dať rovnaký diel.
§ 513 – Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona,
Ak tak určí súd alebo ak je to v zmluve:
1. Každý, komu dlžník niečo dlhuje, môže žiadať celú vec.
2. Dlžník musí dať všetko tomu, kto si o to pýta ako prvý.
§ 514 – Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne
- Ak sa dlh vyrovná spolu, ostatní už od neho nemôžu nič pýtať.
§ 515
(1) Viacerí ľudia majú dostať jednu vec alebo celú sumu. Ak ju dostane iba jeden z nich, možno sa musí deliť. To, či má niečo dať aj ostatným, závisí od ich spoločnej dohody.
§ 516
(1) Osoby sa môžu dohodnúť na zmene toho, čo majú robiť a na čo majú právo.
§ 517
(1) Ak dlžník nedá to, čo má, včas a správne, tak mešká. Ak dlh nedá ani v čase navyše, veriteľ môže zrušiť zmluvu. Ak sa dlh dá deliť, veriteľ môže zrušiť len jeho časť.
§ 518 – Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva,
1. Ak druhá strana mešká, môže sa zdať, že o vec už nemáte záujem.
2. Ak túto vec napriek meškaniu stále chcete, musíte to hneď oznámiť.
3. Musíte to povedať tomu, kto vám ju má dodať.
4. Ak to nepoviete, zmluva sa zruší od samého začiatku.
5. Bude to tak, akoby zmluva nikdy nebola.
§ 519 – Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri
Ak meškáte s platbou peňazí, môžete žiadať náhradu škody.
Môžete ju však žiadať len vtedy, ak je škoda vyššia ako úroky.
To isté platí aj pre poplatky za meškanie.
§ 520 – K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme
alebo mu nedá pomoc, aby dlh splatil.
Ak mu má dať vec, za jej stratu, zničenie či rozbitie už ručí ten, kto ju má prijať.
§ 521 – Ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ
Ak má dlžník v splátkach platiť aj úroky za meškanie, musíte to jasne dohodnúť.
§ 522 – Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase
1. Veriteľ musí dať pomoc, ktorú dlžník potrebuje na splnenie dlhu.
2. Veriteľ vtedy musí dlžníkovi zaplatiť náklady, ktoré mu tým vznikli.
3. Ak sa vec náhodou zničí, riziko škody má odteraz veriteľ.
4. Dlžník môže žiadať peniaze aj za iné škody. Platí to vtedy, ak za meškanie môže veriteľ.
§ 523
Ak človek, ktorému dlžíte, mešká, za ten čas nie ste povinní platiť úroky.
§ 524
(1) Ten, komu niekto dlhuje peniaze, môže tento nárok dať inej osobe. Nemusí na to mať súhlas toho, kto dlhuje. Musí o tom byť spísaná zmluva na papieri.
§ 525
(1) Inému nesmiete previesť svoj nárok, ak tento nárok končí smrťou človeka.
Nesmiete ho previesť ani vtedy, ak by sa tým zmenilo to, čo máte dostať.
Inému nesmiete previesť ani nárok, ktorý vám nemôže vziať súd.
§ 526
(1) Pôvodný majiteľ dlhu musí dlžníkovi hneď oznámiť, že dlh predal.
Kým o tom dlžník nevie, môže dlh splatiť starému majiteľovi.
Dlh zanikne aj vtedy, ak nový majiteľ kúpu dlhu jasne nedokáže.
Zaplatením starému majiteľovi sa dlžník dlhu zbaví.
§ 527
(1) Ak ste predali právo na dlh za peniaze, ručíte zaň druhej strane, ak:
a) sa kupujúci nestal novým vlastníkom dlhu tak, ako ste sa dohodli.
§ 528
(1) Ak je predaný dlh krytý zálohom, ručením alebo inak, pôvodný majiteľ musí konať. Musí o tom ihneď dať vedieť osobe, ktorá tento dlh kryje.
§ 529
(1) Ak váš dlh preberie niekto iný, stále sa môžete brániť. Všetky dôvody proti dlhu, ktoré ste mali predtým, vám stále platia.
§ 530
(1) Ak o to nový majiteľ požiada, môže starý majiteľ pýtať dlh sám. Peniaze však pýta pre nového majiteľa.
Ak dlžník o zmene už vie, starý majiteľ môže dlh pýtať len vtedy, ak ho nepýta nový majiteľ. Starý majiteľ musí dlžníkovi ukázať, že s tým nový majiteľ súhlasí.
§ 531
(1) Ak sa niekto s dlžníkom dohodne, že preberie jeho dlh, stane sa novým dlžníkom. Musí s tým však súhlasiť veriteľ. Veriteľ môže dať súhlas tomu, kto dlžil predtým, alebo tomu, kto dlh prevzal.
§ 532 – Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami
Platí to iba vtedy, ak títo ľudia súhlasia so zmenou človeka, ktorý má dlh.
§ 533 – Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný
Ak niekto pristúpi k dlhu, stáva sa dlžníkom spolu s tým prvým. Obaja teraz dlžia peniaze spoločne. Veriteľ môže žiadať celú sumu od každého z nich. Rovnaké pravidlá z inej časti zákona platia aj v tomto prípade.
§ 534 – Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi
Máte splniť svoj sľub tomu, komu druhá strana dlží.
Ten človek si to však od vás nemôže pýtať priamo.
§ 535 – Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje,
1. Platiteľ má dať vec tomu, kto ju má dostať. Tým sa splní dlh osoby, ktorá o to žiada.
2. Ten, kto má vec dostať, má právo žiadať ju priamo. Musí mu však ten, kto platí, najprv potvrdiť, že súhlasí.
§ 536
(1) Ak dlžník už dlhuje tú istú vec tomu, kto príkaz vydal, musí tento príkaz splniť. Jeho dlh zanikne až vtedy, keď túto vec dá príjemcovi. Platí to vtedy, ak si vopred neurčili niečo iné. Ak má tento príkaz splatiť dlh a príjemca s tým súhlasil, musí o platbu sám požiadať.
§ 537 – Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len také námietky,
Tu je zjednodušený text:
1. Ide o to, či bol súhlas s poukážkou platný.
2. Ide o to, čo je napísané v texte poukážky.
3. Ide o vzťahy s osobou, ktorá má dostať peniaze.
§ 538
(1) Ten, kto poukážku vydal, ju môže zrušiť. Môže to urobiť, kým ju ten, kto má platiť, neprijal voči tomu, kto má niečo dostať.
§ 539 – Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom začala plynúť premlčacia doba ohľadne záväzku,
1. Príkaz na platbu sa týka dlhu, ktorý mal byť splnený už skôr.
2. Bolo to predtým, než príjemca dostal správu, že platiteľ príkaz prijal.
3. Od dňa, kedy táto správa prišla, plynie lehota na vymáhanie práva.
4. Táto lehota platí pre vzťah medzi platiteľom a príjemcom.
§ 540 – Banka a pobočka zahraničnej banky (ďalej len „peňažný ústav") môže vystaviť na tretiu
1. Pripravte pre seba alebo iného písomný príkaz.
2. Príkaz žiada o vydanie cenných papierov.
3. Nemusí v ňom byť dôvod, prečo tento dlh vznikol.
§ 541
(1) Ak je na poukážke meno, možno ju dať inej osobe. Stačí na jej zadnú stranu napísať meno nového vlastníka.
§ 542
(1) Ak niekto prijme poukážku od banky, musí ju vyplatiť. Musí dať sumu tomu, pre koho je určená. Platí to aj vtedy, ak ju niekto neskôr dal inej osobe.
§ 543 – O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprávnený a ako
1. Pre tento doklad platia pravidlá o zmenkách.
2. Podľa nich sa určí, od koho má žiadať doklad ten, kto oň prišiel.
§ 544
(1) Ak sa v zmluve dohodne pokuta za chybu, musí sa zaplatiť. Musí sa zaplatiť aj vtedy, ak druhej strane nevznikla žiadna škoda.
§ 545
(1) Ak v zmluve nie je iná dohoda, svoju úlohu musíte splniť. Musíte tak urobiť aj po tom, čo dáte pokutu.
§ 545a – Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam
...úloha, ktorú má dlžník splniť. Ak veriteľ nemá právo žiadať náhradu škody, súd zváži aj výšku škody. Súd skúma, aká veľká škoda naozaj vznikla. Tiež zistí, o koľko je pokuta vyššia ako táto škoda.
§ 546 – Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením,
Ručiteľ sľubuje, že zaplatí dlh namiesto dlžníka.
Urobí tak vtedy, ak dlžník svoje peniaze sám nevráti.
§ 547 – Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie
Suma peňazí, ktorú vám niekto dlhuje.
§ 548
(1) Ak dlžník svoj dlh nezaplatí, musí ho zaplatiť ručiteľ. Platí to vtedy, ak ten, komu dlžia, poslal dlžníkovi písomnú výzvu.
§ 549 – Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť
1. Dlžník je človek, ktorý má dlh.
2. Má povinnosť vrátiť peniaze.
3. Musí splniť to, čo sľúbil v zmluve.
§ 550 – Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté
tomu, komu dlžíte peniaze.
§ 551 – Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
(1) Splatenie dlhu sa dá zaistiť písomnou zmluvou. Túto zmluvu spíše ten, kto dlhuje, s tým, komu peniaze patria. Dohodnú sa v nej na strhávaní sumy z výplaty. Tieto zrážky nesmú byť vyššie, ako dovolí zákon. Limit je rovnaký ako pri zrážkach, ktoré nariadi súd.
§ 552 – Záložná zmluva
1. To, čo vám niekto dlhuje, môžete chrániť aj zmluvou o zálohu.
2. To, ako dať do zálohu vec alebo právo, píše zákon v časti o majetku.
§ 553
(1) Svoj dlh môžete zaistiť tak, že načas dáte svoje právo tomu, komu dlžíte. Môže to urobiť ten, kto dlhuje, alebo aj iná osoba. Tento úkon sa volá záruka prevodom práva. Pri takomto prevode vec načas zmení majiteľa. Deje sa to podľa bežných pravidiel o zmluvách (§ 133).
§ 553a
(1) Dohoda o prevode práva ako záruky musí byť písomná.
§ 553b
(1) Kým trvá táto záruka, veriteľ nesmie vaše právo predať inej osobe. Nesmie ho ani nijako zaťažiť pre nikoho iného. Ak ide o stavbu alebo pozemok, úrad to zapíše do katastra.
§ 553c
(1) Ak dlh nesplníte včas a správne, veriteľ môže začať konať. Môže predať právo, ktoré mu slúži ako záruka. Predá ho tak, ako píše zmluva. Môže ho predať aj cez dražbu podľa zákona.
§ 553d
(1) Keď dlh zanikne, právo sa vracia tomu, kto dal záruku. Ten, kto má vec, ju musí hneď vrátiť. Ak nie je iná dohoda, vráti aj to, čo k nej pribudlo.
§ 553e
Ak prevediete svoje právo na inú osobu ako záruku za svoj dlh, platia tieto pravidlá:
1. O tejto záruke sa musí urobiť záznam v úradnom zozname.
2. Ak dlh včas nevrátite, veriteľ môže toto právo predať.
3. Veriteľ vám musí včas oznámiť, že začal majetok predávať.
4. Veriteľ musí pri predaji postupovať podľa zákona.
5. Peniaze získané z predaja sa použijú na splatenie vášho dlhu.
6. Tieto pravidlá chránia aj iné osoby, ktorých sa to týka.
7. Záruka zaniká hneď, ako dlh riadne splatíte.
§ 554 – Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky
Svoj dlh môžete zaistiť tak, že tomu, komu dlžíte, dáte nárok na iné peniaze.
Tento nárok na peniaze môže patriť vám alebo niekomu inému.
Tento úkon sa volá zabezpečovacie postúpenie pohľadávky.
Môžete to urobiť vždy, ak to iný zákon nezakazuje.
§ 555 – Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými
1. Ručitelia
Sú to osoby, ktoré sľúbia, že splatia váš dlh. Urobia to vtedy, ak ho vy sami nezaplatíte. Ten, komu dlžíte, má právo pýtať peniaze priamo od nich.
§ 556 – Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej, než koľko
Sú to dve tretiny z ceny podľa odhadu.
§ 557 – Vklady v peňažných ústavoch a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábezpekou do celej
tejto sumy.
§ 558 – Uznanie dlhu
1. Ak písomne sľúbite vrátiť dlh a uvediete sumu aj dôvod, platí, že dlh vtedy trval.
2. Ak je dlh už premlčaný, tento sľub platí, len ak ste o tom vedeli.
§ 559
(1) Ak splníte to, čo máte, váš dlh zanikne.
§ 560 – Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len
Ten, kto svoju časť sľubu splnil alebo sa na to chystá.
Aj ten, kto má platiť prvý, môže svoju časť sľubu stopnúť. Môže to urobiť do času, kým mu druhá strana nedá záruku. Alebo kým druhá strana svoju časť sľubu sama nesplní.
Platí to vtedy, ak hrozí, že druhá strana svoj sľub nesplní. Musia to byť nové veci, o ktorých ste pri podpise zmluvy nevedeli.
§ 561
(1) Ak sa dá dlh splniť viacerými spôsobmi, vyberá si ten, kto dlhuje. To neplatí, ak ste sa vopred dohodli inak. Keď si už raz spôsob vyberiete, nemôžete ho neskôr zmeniť.
§ 562 – Dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený prijať podľa osobitného
1. Dlh môžete splatiť aj osobe, ktorá má doklad od veriteľa.
2. V doklade musí byť napísané, že táto osoba smie platbu vziať.
3. To neplatí, ak dlžník vedel, že táto osoba na to nemá právo.
§ 563 – Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
Človek, ktorý dĺži, musí svoj dlh splatiť. Musí tak urobiť hneď na druhý deň po tom, ako ho o to požiadal ten, komu dĺži.
§ 564 – Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností
Riešte vec tak, aby to bolo v súlade so slušnosťou.
§ 565 – Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
1. Ak meškáte so splátkou, môže od vás žiadať celý dlh naraz.
2. Musí to byť vopred v zmluve. Alebo o tom musí rozhodnúť súd.
3. Veriteľ to musí urobiť do termínu ďalšej splátky.
§ 566
(1) Ten, komu dlžíte, musí vziať aj časť dlhu. Nesmie to byť proti vašej dohode. Dlh sa tiež musí dať takto deliť.
§ 567
(1) Dlh splatíte na mieste, na ktorom ste sa vopred dohodli. Ak chýba dohoda, je ním adresa alebo sídlo toho, kto dlhuje.
§ 568 – Ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo
1. Ak ten, komu dlžíte, mešká. Tiež ak neviete, komu presne máte platiť.
2. Dlh sa berie za splnený, ak vec dáte k notárovi do úschovy.
3. Nutné náklady za túto službu zaplatí ten, komu dlžíte.
§ 569
(1) Ten, komu dlžíte, vám musí na žiadosť dať písomný doklad. Tento doklad potvrdí, že ste dlh vrátili celý alebo jeho časť.
§ 570
(1) Ak sa ten, komu niekto dlží, dohodne s ním na novom dlhu, starý dlh končí.
Ten, kto dlží, musí splniť už len tento nový dlh.
§ 571 – Doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva
1. Ide o zmluvu o novom dlhu.
2. Starý dlh sa týmto ruší.
3. Miesto neho vzniká nový dlh.
§ 572
(1) Ak starý dlh nahradí nový dlh, ručenie aj záloh platia ďalej. Tieto záruky kryjú aj nový dlh.
Ak však ručiteľ alebo majiteľ zálohu nedá súhlas, platí výnimka. Záruka potom trvá len do výšky starého dlhu. Všetky staré spôsoby obrany mu stále platia.
§ 573 – Ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva niečo iné, zaniká súčasne
1. Zároveň zaniká aj povinnosť druhej strany.
2. Ak strana už svoj dlh splnila, má právo na jeho vrátenie.
3. Pri vrátení peňazí sa doplatia aj úroky.
4. Ak sa zruší len časť dlhu, zaniká aj časť povinnosti druhej strany.
5. Táto časť musí byť rovnako veľká ako tá zrušená.
§ 574
(1) Ten, komu iný človek dlhuje, sa s ním môže dohodnúť. Môže mu dlh odpustiť alebo sa vzdať svojho práva. Táto dohoda musí byť na papieri.
§ 575
(1) Ak sa už sľub nedá splniť, ten, kto ho má vykonať, ho už nemusí urobiť. Jeho povinnosť tým končí.
§ 576 – Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení stane nemožným, obmedzuje
1. Povinnosť trvá len pre to, čo sa ešte dá splniť.
2. Ak však chybu spraví ten, kto si nevolí, druhá strana môže zmluvu zrušiť.
§ 577
(1) Ak dlžník zistí, že svoj dlh nemôže splniť, musí to hneď oznámiť tomu, komu dlhuje. Ak to nespraví včas, musí zaplatiť škodu, ktorá tým vznikne.
§ 578 – Uplynutie času
Práva aj záväzky zaniknú vtedy, keď uplynie čas, na ktorý boli určené.
§ 579 – Smrť dlžníka alebo veriteľa
(1) Ak zomrie človek, ktorý má niečo splniť, jeho povinnosť trvá ďalej. Zanikne iba vtedy, ak ju mal vykonať iba on sám.
§ 580 – Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
Dlhy zaniknú tak, že sa od seba od-čí-ta-jú. Stačí, ak to jeden z vás dru-hé-mu po-vie.
Dlh sa zru-ší v ča-se, kedy už obe su-my na-raz bo-li.
§ 581
(1) Svoj dlh si nesmiete vymazať, ak ide o peniaze za úraz. Môžete to urobiť len vtedy, ak si obaja dlhujete peniaze za úraz. Dlh sa nedá vymazať ani pri peniazoch, ktoré vám nikto nesmie vziať nasilu.
§ 582 – Výpoveď
(1) Máte zmluvu bez daného konca. Týka sa to úloh, ktoré robíte stále alebo často. Platí to aj vtedy, ak máte niečo strpieť alebo niečo nerobiť. Ak zákon alebo zmluva nepíšu inak, platí tento postup. Môžete podať výpoveď. Lehota na výpoveď trvá tri mesiace. Skončí sa vždy na konci štvrťroka.
§ 582a – Ustanovenia zmluvy podľa § 47a dojednanej na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú
1. Dohoda alebo sľub, ktoré vám nedovolia dať výpoveď, sú neplatné. Týka sa to sľubu niečo robiť, nerobiť alebo niečo strpieť.
2. Neplatná je aj dohoda o dlhšom čase na výpoveď, než píše zákon. Ten čas určuje paragraf 582 v prvom odseku.
3. Dlhší čas na výpoveď platí iba vtedy, ak to iný zákon jasne dovolí.
§ 583 – Neuplatnenie práva
1. Vaše právo zanikne, ak ho včas nepoužijete. Stane sa tak iba v prípadoch, ktoré píše zákon.
2. Súd musí na koniec práva dbať sám od seba. Urobí to aj vtedy, ak sa dlžník na súde nebráni.
§ 584 – Splynutie
Ak sa v jednej osobe spojí právo aj dlh, obe zaniknú, ak zákon neurčí inak.
§ 585
(1) Strany sa môžu dohodnúť na riešení svojich sporov. Môžu tak urobiť aj vtedy, ak sú ich práva neisté.
Takáto dohoda o všetkých právach sa netýka vecí, na ktoré v tom čase nikto nemyslel.
§ 586
(1) Ak spravíte chybu v tom, o čom sa hádate, vaša dohoda stále platí.
Ak vás však niekto schválne podviedol, smiete tvrdiť, že dohoda neplatí.
§ 587 – I keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva,
Tieto zmeny platia iba pre ten vzťah, v ktorom ste mali spor. Dohoda rieši aj iné veci len vtedy, ak je to v nej jasne písané.
§ 588 – Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a
Kupujúci má povinnosť kúpenú vec prebrať. Musí za ňu predajcovi zaplatiť cenu, na ktorej sa dohodli.
§ 589 – Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva
1. Neplatná podľa paragrafu 40a.
2. Táto vec platí, kým niekto nepovie, že je zlá.
3. Musí to urobiť ten, komu táto vec škodí.
4. Ak sa tento človek neozve, vec sa berie ako platná.
§ 590 – Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej skazy a
1. Riziko škody aj zisky z veci prechádzajú na kupca v čase, keď získa vlastníctvo.
2. Ak kupec získa vlastníctvo skôr, než mu vec dajú, predajca ju musí chrániť.
3. Až do chvíle odovzdania má predajca rovnaké úlohy ako ten, kto vec stráži.
§ 591 – Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez
1. Bez zbytočného čakania.
2. Predajca nemusí dať vec kupcovi, ak ten nezaplatí včas.
3. Ak sa tovar niekam posiela, kupec nemusí platiť hneď. Zaplatí až vtedy, keď si môže vec dobre pozrieť.
§ 592 – Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím, môže predávajúci predmet kúpy uložiť na náklady
Tu je zjednodušený text:
1. Tovar kupca môže dať do skladu alebo k inej osobe.
2. Môže ho aj predať na účet kupca.
3. Predtým mu to musí oznámiť.
4. Ak sa tovar rýchlo kazí, oznam netreba.
5. Platí to vtedy, ak na to nie je čas.
§ 593 – Ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojené s odovzdaním predmetu kúpy, najmä
1. Predajca platí za meranie, váženie a balenie.
2. Kupujúci platí za prevzatie veci.
3. Ak sa vec posiela na iné miesto, dopravu platí kupujúci.
§ 594 – Ak má predávajúci predmet kúpy odoslať na miesto splnenia alebo určenia, platí, že
Vec sa pokladá za danú v čase, keď ju dali na prepravu. Platí to vtedy, ak nemáte inú dohodu.
§ 595 – Tomu, kto kúpi budúce úžitky nejakej veci vcelku alebo s nádejou na neisté budúce
Patria mu všetky zisky, ktoré riadne získal. Ak však nič nedostal, nesie túto stratu sám.
§ 597
(1) Ak sa neskôr ukáže chyba, o ktorej vám predajca nepovedal, máte právo na zľavu. Výška zľavy má byť férová podľa druhu a veľkosti chyby. Ak sa vec kvôli chybe nedá vôbec použiť, môžete nákup zrušiť.
§ 599 – Kupujúci môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady, len ak vadu vytkol u predávajúceho
1. Urobte to hneď, najneskôr do dvoch rokov od prevzatia veci.
2. Ak chybu včas nepoviete, prídete o nárok na nápravu.
§ 600
Ak si pýtate nápravu za chyby, stále smiete žiadať aj odškodné.
§ 601 – Výhrada vlastníctva
1. Ak sa dohodne, že kupujúci získa vec do vlastníctva až po zaplatení, musí to byť písomne.
2. Ak v zmluve nie je dohodnuté inak, za náhodné zničenie alebo poškodenie veci ručí kupujúci od jej prevzatia.
§ 602
(1) Ak niečo predáte a dáte si podmienku. Ak to bude chcieť nový majiteľ predať, musí to najprv ponúknuť vám. Máte právo kúpiť vec skôr ako iní.
§ 603
(1) Právo kúpiť vec ako prvý musí plniť len ten, kto sľúbil túto vec predať.
§ 604 – Predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú
V zadaní, ktoré ste poslali, sa nachádza iba jedno slovo: **osobu**.
Tento text je príliš krátky na to, aby som ho mohol prepísať podľa vašich pravidiel. Pre správne zjednodušenie potrebujem celé vety alebo odseky.
**Prosím, vložte celý právny text, ktorý chcete upraviť.**
Keď mi pošlete kompletný text, obratom ho prepíšem tak, aby:
1. Mal presný právny význam.
2. Obsahoval jednoduché slová.
3. Mal krátke vety.
4. Neobsahoval zložité právne výrazy.
§ 605 – Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť
1. Bežné veci musíte kúpiť do ôsmich dní od ponuky.
2. Pri domoch a pôde máte čas dva mesiace.
3. Ak tento čas uplynie, vaše právo kúpiť vec prednostne zanikne.
4. Ponuka musí obsahovať všetky podmienky predaja.
5. Ak ide o dom alebo pôdu, ponuka musí byť písomná.
§ 606 – Kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekym iným, ak nie je dohodnuté
Tu je zjednodušený text:
1. Ak si vec nemôžete kúpiť, vaše prednostné právo zanikne.
2. Právo zanikne aj vtedy, ak neviete splniť iné podmienky k cene.
3. Platí to v prípade, ak sa tieto podmienky nedajú nahradiť ani odhadnou cenou.
§ 607
(1) Ak niekto predá vec s tým, že ju chce späť. Musí o to požiadať v presnom čase. Ak vráti kupcovi peniaze, ktoré dostal, má právo kúpiť vec späť.
§ 608
(1) Ak chce predajca kúpiť vec späť, musí o to požiadať písomne. Ak si neurčia iný čas, má na to jeden rok. Tento čas plynie odo dňa, kedy druhý vec dostal. Inak toto právo zanikne.
§ 609
(1) Keď predajca uplatní právo kúpiť bežnú vec späť, musí mu ten, kto kúpil, vrátiť rovnaký druh veci.
§ 610 – Iné vedľajšie dojednania
(1) Strany sa môžu písomne dohodnúť aj na iných pravidlách. Tie určia, kedy kúpna zmluva skončí.
§ 611 – Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné
Strany si menia vec za vec.
Pri veci, ktorú dávate, ste v roli predajcu.
Pri veci, ktorú beriete, ste v roli kupca.
§ 612 – Spotrebiteľská kúpna zmluva
(1) Spotrebiteľská zmluva je dohoda o kúpe.
Túto zmluvu robí predajca a bežný človek.
Ide o každú vec, ktorou sa dá hýbať.
Patria sem aj veci, čo majú v sebe program.
Môže ísť o vodu, plyn či prúd v balení.
Platí to aj pre veci, ktoré ešte len vyrobia.
Nezáleží na tom, či si ich navrhne sám človek.
§ 613 – Dodanie predanej veci
(1) Predajca musí dodať vec kupcovi čo najskôr. Musí to stihnúť do 30 dní od kúpy. Platí to, ak sa vopred nedohodli inak.
§ 614 – Nadobudnutie vlastníckeho práva a prechod nebezpečenstva
(1) Kupca sa stáva vlastníkom veci v čase jej dodania. Od tej chvíle nesie riziko, ak sa vec náhodou stratí, zničí alebo pokazí.
§ 615 – Požiadavky na predanú vec
(1) Predaná vec musí byť taká, ako ste sa dohodli. Musí spĺňať aj bežné pravidlá. Ak má vec v sebe dáta a služby, platí to aj pre ne. Je jedno, či ich dodá predajca alebo niekto iný.
§ 616 – Dohodnuté požiadavky
Kúpená vec je v poriadku najmä vtedy, ak:
a) má taký opis, druh, množstvo a kvalitu, aké sú v zmluve,
§ 617 – Všeobecné požiadavky
(1) Predaná vec spĺňa bežné nároky, ak:
a) sa dá použiť na to, na čo sa rovnaký tovar bežne používa. Dbá sa na zákony, normy alebo pravidlá v danom odbore. Tie platia aj vtedy, ak normy chýbajú.
§ 618 – Vady predanej veci
(1) Predaná vec je chybná, ak nespĺňa pravidlá podľa paragrafu 615. Za chybu sa ráta aj to, ak vám niekto iný bráni vec užívať. Týka sa to aj práv na nápady či iné výtvory.
§ 619 – Zodpovednosť za vady
(1) Predajca ručí za každú chybu, ktorú má vec pri prevzatí.
Táto chyba sa musí ukázať do dvoch rokov od dňa dodania.
§ 620 – Dôkazné bremeno
(1) Ak sa chyba ukáže v určenej dobe, platí, že tam bola už pri dodaní. Toto neplatí, ak sa dokáže opak. Tiež to neplatí, ak to nesedí s povahou veci či chyby.
§ 621 – Práva zo zodpovednosti za vady
(1) Ak predajca zodpovedá za chybu veci, kupujúci má tieto práva. Môže žiadať opravu veci alebo jej výmenu. Má právo na vhodnú zľavu z ceny. Môže tiež od kúpnej zmluvy odstúpiť.
§ 622 – Vytknutie vady
(1) Chybu môžete nahlásiť v každej prevádzke predajcu.
Môžete ju nahlásiť aj u inej osoby.
O tej vás predajca poučil pred kúpou alebo objednávkou.
Chybu možno nahlásiť aj na diaľku.
Píšte na adresu firmy.
Môžete použiť aj adresu, ktorú vám predajca dal pri kúpe alebo po nej.
§ 623 – Odstránenie vady
(1) Kupujúci si môže vybrať, či chce vec opraviť alebo vymeniť.
Nemôže si vybrať spôsob, ktorý sa nedá splniť.
Nemôže si vybrať ani cestu, ktorá je pre predajcu príliš drahá.
Vtedy sa zvážia oba spôsoby opravy chyby.
Hľadí sa na cenu veci bez chyby aj na to, aká je chyba veľká.
Posúdi sa aj to, či by iný spôsob nespôsobil kupujúcemu veľké problémy.
§ 624 – Zľava z kúpnej ceny a odstúpenie od zmluvy
(1) Zákazník má právo na vhodnú zľavu z ceny. Môže tiež hneď zrušiť kúpu. Nemusí dávať predajcovi žiaden čas navyše, ak:
a) predajca vec neopravil ani ju nevymenil.
§ 625 – Náhrada nákladov predávajúceho
Ak predajca ručí za chybu, ktorú spôsobil iný článok v reťazci firiem, má právo na náhradu.
Platí to aj vtedy, ak niekto nedodal nové dáta pre veci s programom.
Ak si ten, kto vec kúpil, uplatní právo na opravu podľa paragrafu 621, predajca má nárok na peniaze.
Tieto peniaze môže žiadať od osoby, ktorá túto chybu zavinila.
Môže žiadať preplatiť sumu, ktorú musel kvôli tejto chybe minúť.
§ 626 – Spotrebiteľská záruka
(1) Výrobca alebo predajca vám môže dať záruku navyše. V nej sľúbi, že vám vráti peniaze, vec vymení alebo opraví. Môže sľúbiť aj to, že sa o vec postará. Tieto sľuby platia nad rámec vašich bežných práv pri chybách. Od výrobcu alebo predajcu môžete žiadať to, čo sľúbil. Platia sľuby v liste alebo v reklame z času nákupu.
§ 628
(1) Pri darovacej zmluve dáva niekto inej osobe vec zadarmo. Môže ju dať hneď alebo ju len sľúbiť. Ten, kto má dar dostať, ho musí prijať.
§ 629 – Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady,
Ak má vec chyby, o ktorých darca nepovedal, môžete ju vrátiť.
§ 630 – Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho
v rodine tak, že sa v nej správa veľmi neslušne.
§ 631 – Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
1. Ten, kto prácu robí, ju dokončí za určenú sumu.
2. Pri práci berie všetky riziká na seba.
§ 632 – Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
Písomný doklad o tom, že prijali vašu objednávku. Tento doklad musí jasne uvádzať, čo presne pre vás urobia. Musí v ňom byť napísaný rozsah aj kvalita práce. Tiež tam musí byť uvedená cena za túto prácu. Musí tam byť aj termín, kedy bude dielo hotové.
§ 633
(1) Ten, kto prácu robí, ju musí vykonať podľa zmluvy. Musí ju urobiť dobre a načas. Ak na túto prácu platí presná norma, musí ju dodržať.
§ 634
(1) Ak cena nie je v zmluve ani v iných predpisoch, treba zaplatiť férovú cenu.
§ 635
(1) Ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa zvýšiť bez súhlasu zákazníka. Práce a výdavky navyše možno účtovať len vtedy, ak ich zákazník písomne schválil. Rovnako to platí, ak si tieto práce navyše písomne objednal.
§ 636
(1) Ak pri podpise zmluvy neviete presnú cenu, musíte si dohodnúť aspoň odhad.
Ak ten, kto prácu robí, zistí, že cena bude oveľa vyššia, musí vás hneď varovať. Musí vám to napísať a oznámiť novú sumu. Ak to neurobí, nemá právo pýtať od vás peniaze navyše.
§ 637
(1) Ak má materiál od zákazníka chyby, hneď mu to povedzte. Takéto chyby bránia tomu, aby bola práca dobrá. Musíte ho varovať aj vtedy, ak vám dáva zlé rady. Ak sú jeho pokyny nevhodné, ihneď mu to oznámte.
§ 638
(1) Ak má zákazník pri práci pomôcť, ten, kto prácu robí, mu na to dá dosť času. Ak zákazník pomoc včas nedá, ten, kto prácu robí, môže zmluvu zrušiť. Musí však vopred varovať, že to spraví.
§ 639 – Ak objednávateľ poskytne riadne a včas potrebnú súčinnosť, zhotoviteľ však v určený
Ak firma nezačne robiť prácu včas, máte právo na náhradu svojich nákladov.
Túto náhradu žiadajte od firmy do mesiaca od dňa, kedy si vec vezmete späť.
Ak pre tento dôvod zmluvu zrušíte, žiadajte peniaze do mesiaca od zrušenia.
Inak váš nárok na peniaze zanikne.
§ 640
Ak sa dielo náhodou zničí skôr, než má byť hotové, ten, kto ho robil, nemá nárok na peniaze.
§ 641
(1) Majster dostane sľúbené peniaze aj vtedy, ak prácu nespravil. Musí však platiť, že prácu chcel urobiť. Musí tiež platiť, že mu v tom zabránil zákazník.
Z tejto sumy však odráta peniaze, ktoré ušetril. Odráta aj to, čo v tom čase zarobil inde. Musí odrátať aj to, čo naschvál zarobiť nechcel.
§ 642
(1) Kým nie je práca hotová, môžete zmluvu zrušiť. Musíte však zaplatiť za to, čo už je spravené. Platí to vtedy, ak sa výsledok práce nedá použiť inak. Musíte tiež zaplatiť všetky nutné výdavky.
§ 643
(1) Ak prácu môže urobiť iba daný človek a ten zomrie, zmluva končí. Rodina po ňom môže žiadať peniaze za veci kúpené na túto prácu. Tie veci sa však musia dať použiť. Môžu tiež žiadať časť peňazí za prácu, ktorá sa dá využiť.
§ 644 – Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ
1. Výrobca vyrobil vec podľa priania.
2. Ten, kto si ju objednal, musí zaplatiť.
§ 645 – Prevzatie veci
(1) Zákazník si musí vziať vec najneskôr do mesiaca od dňa, kedy mala byť hotová. Ak bola vec hotová neskôr, čas plynie od dňa jej výroby. Ak si ju zákazník nevezme, zaplatí za jej sklad.
§ 646 – Osobitné ustanovenia o zodpovednosti za vady
(1) Ten, kto prácu robil, ručí za jej chyby. Ručí za chyby, ktoré má vec v čase, keď si ju od neho beriete.
§ 647 – Zodpovednosť za zničenie alebo poškodenie stavby
1. Firma, ktorá stavia, ručí za všetky škody na stavbe.
2. Táto povinnosť trvá až do dňa, kedy stavbu prevezmete.
3. Neplatí to len vtedy, ak by k škode prišlo aj bez ich vplyvu.
§ 648 – Spotrebiteľská zmluva o zhotovení veci na zákazku
Ak si u firmy dáte vyrobiť vec na mieru, platia jasné pravidlá.
Týka sa to každej veci, ktorú viete voľne presunúť.
Sem patria aj veci s dátami podľa paragrafu 119a.
Pre túto zmluvu platia zákony ako pri kúpe v obchode.
Sú to pravidlá podľa paragrafov 613 až 626.
§ 652
(1) Ak ide o opravu alebo úpravu veci, zákazník má právo na túto prácu. Ten, kto prácu robí, ju musí spraviť podľa jeho zadania. On má právo na to, aby mu zákazník zaplatil cenu.
§ 653
(1) Opravár ručí za chyby, ktoré má práca pri jej prevzatí. Ručí aj za chyby, ktoré sa ukážu počas záruky.
§ 654
(1) Záruka trvá tri mesiace. To platí, ak nie je v zmluve alebo v inom zákone určené inak. Pri prácach na stavbe trvá záruka aspoň osemnásť mesiacov.
§ 655
(1) Ak je vec zle spravená, máte právo na opravu zadarmo. Firma musí chybu opraviť v čase, na ktorom ste sa dohodli. Ak sa chyba nedá opraviť, alebo sa vráti, môžete zrušiť zmluvu. Môžete tiež žiadať zľavu z ceny.
§ 656
(1) Svoju vec si musíte vziať najviac do mesiaca. Tento čas plynie od dňa, kedy mala byť oprava hotová. Ak prácu spravia neskôr, čas plynie od dňa, kedy vám dajú vedieť. Ak si vec včas nevezmete, musíte zaplatiť za jej miesto.
§ 657 – Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze,
Dlžník sľubuje vrátiť rovnaké veci po tom, čo uplynie určený čas.
§ 658
(1) Ak si niekto požičia peniaze, môže sa dohodnúť na úrokoch.
§ 659 – Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne
1. Vec smiete brať a mať z nej osoh.
§ 660 – Požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na riadne
Používanie. Pravidlá z časti 617 platia rovnako aj pre to, ako sa má vec správne použiť.
§ 661
(1) Človek, ktorý si vec požičal, ju môže správne používať. Musí ju použiť na to, čo je v zmluve. Môže ju použiť aj tak, ako sa bežne používa. Musí dať na vec pozor. Nesmie ju stratiť, pokaziť ani zničiť.
§ 662
(1) Ten, kto si vec požičal, ju musí vrátiť hneď, ako mu už netreba. Musí ju vrátiť najneskôr do konca času pôžičky.
§ 663 – Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
- V čase, na ktorom sa dohodli, vec mal alebo z nej mal osoh.
§ 664 – Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté
1. Vec smiete užívať tak, ako ste sa dohodli.
2. Ak ste sa nedohodli, užívajte ju bežným spôsobom.
3. O vec sa v tomto stave starajte na vlastné náklady.
§ 665
(1) Nájomca môže vec užívať tak, ako píše zmluva. Ak v nej nie je dohoda, užíva ju podľa toho, na čo slúži.
Majiteľ má právo žiadať prístup k veci. Chce tak zistiť, či ju nájomca užíva správne.
§ 666
(1) Ak to v zmluve nie je určené inak, smiete vec, ktorú máte v nájme, dať do podnájmu inej osobe.
§ 667
(1)
Nájomca môže meniť vec len vtedy, ak mu to majiteľ dovolí. Peniaze za tieto zmeny žiadajte len vtedy, ak to majiteľ sľúbil. Ak v zmluve nie je inak, pýtajte peniaze až po konci nájmu. Z ceny sa však odpočíta suma, o ktorú sa zmeny za ten čas zničili. Ak majiteľ so zmenou súhlasil, ale nesľúbil platbu, žiadajte peniaze po konci nájmu. Máte nárok na sumu, o ktorú stúpla cena veci vďaka vašej zmene.
§ 668
(1) Nájomca musí ihneď povedať majiteľovi, že treba niečo opraviť.
Ak to nájomca nepovie, zaplatí škodu, ktorá kvôli tomu vznikne.
Vtedy stráca aj právo na zľavu za to, že vec nemohol riadne užívať.
§ 669 – Ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ,
1. Nájomník má právo na vrátenie peňazí za opravu.
2. Peniaze dostane, ak s prácou majiteľ súhlasil.
3. Dostane ich aj vtedy, ak majiteľovi o chybe dal vedieť, no on ju včas nespravil.
4. Inak mu majiteľ vráti len sumu, o ktorú sa zvýšil jeho majetok.
§ 670 – Nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec
Poistiť sa dá iba vtedy, ak to píše zmluva.
§ 671
(1) Nájomca musí platiť sumu podľa zmluvy. Ak v nej suma nie je, platí sa bežná cena z času, keď zmluva vznikla. Suma sa určí podľa hodnoty veci. Hľadí sa aj na to, ako sa vec užíva.
§ 672
(1) Majiteľ má právo na veci v byte, aby mal istotu, že dostane nájom.
Toto právo sa týka vecí nájomcu aj ľudí, ktorí s ním bývajú.
Majiteľ nesmie vziať tie veci, ktoré zákon chráni pred zhabaním.
§ 673 – Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol
Prenajatú vec užívajte tak, ako ste sa dohodli. Ak ste sa nedohodli, užívajte ju vhodne. Vždy ju užívajte podľa toho, na čo daná vec slúži.
§ 674
Ak nájomca môže vec užívať len sčasti pre dôvody v zákone, má právo na férovú zľavu z nájmu.
Majiteľ si však odráta sumy, ktoré ušetril. Zaráta aj zisky z toho, že sa vec menej ničila.
§ 675 – Právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa
Urobte to hneď, ako to bude možné.
Vaše právo zanikne, ak ho nevyužijete do šiestich mesiacov.
Tento čas plynie odo dňa, kedy sa stala udalosť, pre ktorú toto právo máte.
§ 676
(1) Nájom končí v deň, ktorý máte v zmluve. To neplatí len vtedy, ak sa majiteľ a nájomca dohodnú inak.
§ 677
(1) Nájomnú zmluvu bez konca možno zrušiť dohodou. Ak sa majiteľ a nájomca nedohodnú, zmluva zaniká iba výpoveďou.
§ 678 – Ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo
Ak iné zákony neurčia inak.
§ 679
(1) Nájomca môže od zmluvy kedykoľvek odstúpiť.
Môže tak urobiť, ak mu dali vec v zlom stave.
Teda v stave, v ktorom sa nedá bežne užívať.
Platí to aj vtedy, ak sa vec pokazí neskôr.
Nájomca však túto chybu nesmie sám spôsobiť.
Právo má aj vtedy, ak sa vec nedá vôbec použiť.
Alebo ak mu vezmú časť veci a nájom stratí zmysel.
§ 680
(1) Ak sa vec v nájme zničí, nájomná zmluva končí.
§ 681 – Po podanej výpovedi alebo tri mesiace pred skončením nájmu a odovzdaním veci je nájomca
1. Ak nie je iná dohoda, nájomca musí dovoliť obhliadku miesta človeku, čo si ho chce prenajať.
2. Pri obhliadke musí byť aj majiteľ alebo jeho zástupca.
3. Nájomcu nesmie táto obhliadka zbytočne rušiť.
§ 682 – Ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom
1. Vec vráťte v stave, ktorý zodpovedá tomu, ako ste sa dohodli ju používať.
2. Ak ste sa o spôsobe používania nedohodli, vráťte ju v stave, v akom ste ju dostali.
3. Počíta sa s tým, že sa vec pri bežnom používaní trochu ošúcha.
§ 683
(1) Ak sa vec pokazí alebo veľmi zničí zlým užitím, platí nájomca za škodu. Platí aj za chyby ľudí, ktorým dal k veci prístup. Za náhodu však nájomca neplatí.
§ 684 – Ak tretia osoba uplatňuje k veci práva, ktoré sú nezlučiteľné s právami nájomcu, je
Majiteľ musí urobiť kroky na ochranu nájomcu. Ak to majiteľ včas nespraví, nájomca môže zrušiť zmluvu. Nájomca môže zmluvu zrušiť aj vtedy, ak kroky majiteľa nepomôžu.
§ 685
(1) Nájom bytu vzniká cez zmluvu. Vlastník vám v nej dá byt na bývanie za platbu. Byt si možno najať na daný čas alebo bez neho. V zmluve sa zvykne písať, čo v byte je a v akom je stave. Váš nájom chráni zákon. Ak chýba dohoda, výpoveď možno dať len podľa zákona.
§ 686
(1) Nájomná zmluva musí jasne určiť, čo si beriete do nájmu. Musí v nej stáť, ktoré časti bytu smiete užívať. Musí v nej byť suma za nájom. Musí v nej byť aj cena za služby k bytu. Prípadne tam musí byť spôsob, ako ich určiť. Má v nej byť aj opis vecí, čo k bytu patria. Mal by tam byť aj opis toho, v akom stave je byt. Ak zmluva nie je na papieri, musí sa o nej spísať záznam.
§ 687
(1) Majiteľ musí dať nájomcovi byt v dobrom stave. Majiteľ musí zaistiť, aby nájomca mohol v byte pokojne bývať.
§ 688 – Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve
Máte právo:
- bývať v byte,
- využívať spoločné miesta a výbavu domu,
- dostávať služby spojené s bývaním.
§ 689 – Nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne
Využívať služby, ktoré patria k bývaniu v byte.
§ 690 – Nájomcovia sú povinní pri výkone svojich práv dbať, aby sa v dome vytvorilo prostredie
ktoré zaručia ostatným nájomcom, že môžu využiť svoje práva.
§ 691 – Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu
1. Ak má byt chyby, ktoré vám bránia v bývaní, dajte to vedieť majiteľovi.
2. Potom môžete tieto chyby opraviť sami.
3. Opravte však len to, čo je nutné.
4. Od majiteľa pýtajte peniaze, ktoré ste na opravu dali.
5. O peniaze požiadajte majiteľa bez čakania.
6. Právo na peniaze zaniká šesť mesiacov po oprave.
§ 692
(1) Ak v byte treba niečo opraviť a má to platiť majiteľ, hneď mu to povedzte. Musíte ho tiež nechať chybu opraviť. Ak mu to nepoviete včas, zaplatíte škodu, ktorá tak vznikne.
§ 693 – Nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo
...aj ľudia, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, majiteľ môže chyby opraviť sám. Musí však nájomcu vopred varovať. Potom môže od neho pýtať peniaze za opravu.
§ 694 – Nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu
Nájomca nesmie meniť to, čo má v nájme, bez písomného súhlasu vlastníka. Nesmie to robiť ani vtedy, ak si tieto zmeny zaplatí sám.
§ 695 – Prenajímateľ je oprávnený vykonávať stavebné úpravy bytu a iné podstatné zmeny v byte
1. Majiteľ môže robiť zmeny len so súhlasom nájomcu.
2. Nájomca smie povedať nie len z vážnych dôvodov.
3. Ak zmeny nariadi štátny úrad, nájomca ich musí povoliť.
4. Ak nájomca bráni prácam, zaplatí všetky vzniknuté škody.
§ 696
(1) Iný zákon určuje, ako sa ráta nájomné a platby za služby. Určuje tiež, ako sa majú tieto sumy platiť. Zákon píše, kedy môže majiteľ sám zvýšiť nájomné alebo platby. Tiež určuje, kedy môže zmeniť iné body v zmluve.
§ 697 – Ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do
Ak meškáte s platbou viac ako päť dní po termíne, musíte majiteľovi zaplatiť poplatok za meškanie.
§ 698
(1) Máte právo na férovú zľavu z nájmu. Platí to, ak je v byte alebo dome chyba. Majiteľ o nej vie, lebo ste mu dali vedieť. On ju však stále neopravil. Táto chyba vám veľmi alebo dlho vadí pri bývaní. Zľavu môžete chcieť aj vtedy, ak služby k bytu nejdú. Tiež ak idú zle a vám sa tam preto býva horšie.
§ 699 – Právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu treba
1. Oznámte to majiteľovi hneď, ako sa dá.
2. Ak to nespravíte do šiestich mesiacov od opravy chýb, o právo prídete.
§ 700
(1) Jeden byt si môže prenajať viac ľudí naraz. Všetci majú tie isté práva. Každý z nich má aj tie isté úlohy.
§ 701
(1) Ak máte byt v spoločnom nájme, bežné veci môže vybaviť každý z vás.
Pri iných veciach musia súhlasiť všetci. Inak to nebude platiť.
§ 702
(1) Ak sa ľudia v spoločnom nájme nevedia dohodnúť na tom, čo smú a čo musia, rozhodne súd. Ten koná vtedy, ak ho o to niekto z nich požiada.
§ 703
(1) Ak si počas manželstva jeden z nich alebo obaja prenajmú byt, nájom patrí obom.
§ 704
(1) Ak mal jeden z dvojice nájom bytu už pred svadbou. Po svadbe budú mať tento nájom obaja spoločne.
§ 705
(1) Ak sa pár po rozvode nevie dohodnúť na nájme bytu, rozhodne súd. Musí o to požiadať jeden z nich. Súd potom zruší ich spoločný nájom. Tiež povie, kto z nich v byte ostane bývať.
§ 705a – Ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím
Ak je spoločné žitie v byte veľmi ťažké.
Týka sa to manželov aj bývalých manželov.
Platí to aj pre blízkych, ktorí tam bývajú.
Jeden z nich môže podať návrh na súd.
Súd môže právo druhého na byt obmedziť.
Súd ho môže z bytu aj úplne vylúčiť.
§ 706
(1) Ak nájomca zomrie a nejde o spoločný byt manželov, nájom získajú iné osoby. Sú to jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta. Musia s ním bývať v deň smrti a nemať vlastný byt.
Nájom získajú aj tí, ktorí sa o domov starali. Tiež ľudia, ktorých nájomca živil. Musia s ním bývať aspoň tri roky pred jeho smrťou. Podmienkou je, že nemajú vlastný byt.
§ 707
(1) Ak zomrie jeden z manželov, ktorí mali byt v nájme spolu, ten druhý sa stane jediným nájomcom.
§ 708
Pravidlá v § 706 ods. 1 a 2 a v § 707 ods. 1 platia aj vtedy, ak nájomca odíde z domova navždy.
§ 709 – Ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvale určené ako služobné byty, pre byty osobitného určenia a
1. Týka sa to bytov v domoch so zvláštnym určením.
2. Sú to stavby pre starších ľudí alebo pre osoby so zdravotným problémom.
§ 710
(1) Prenájom bytu končí, ak sa vlastník a nájomca písomne dohodnú. Končí aj vtedy, ak jeden z nich pošle písomnú výpoveď.
§ 711
(1) Majiteľ môže ukončiť nájom bytu v týchto prípadoch:
a) Majiteľ potrebuje byt pre seba. Môže ho chcieť aj pre muža, ženu, deti či vnukov. Tiež pre rodičov alebo súrodencov.
b) Nájomca už nerobí prácu, ku ktorej dostal tento služobný byt.
c) Nájomca alebo ľudia, čo s ním bývajú, sa správajú zle. Robia to aj po písomnej výzve.
d) Nájomca neplatí nájom alebo energie viac ako tri mesiace. Prípadne inak veľmi porušuje zmluvu.
e) Dom alebo byt sa musí opraviť. Práce trvajú dlho a v byte sa vtedy nedá bývať.
f) Nájomca v byte nebýva. Používa ho na iné veci bez súhlasu majiteľa.